Ľubovniansky skanzen privítal návštevníkov kapustou a spevom
V sobotu 8. októbra sa pod hradbami Ľubovnianskeho hradu uskutočnil nultý ročník Dňa kapusty. Túto netradičnú kapustovú slávnosť organizátori umiestnili do skutočne autentického prostredia. Od druhej hodiny poobedňajšej si mohli návštevníci ľubovnianskeho skanzenu, konkrétne v starom mlyne zo Sulína, pozrieť, vypočuť a zakúsiť, ako sa kedysi robila kyslá kapusta.
V hlavnej miestnosti mlyna privítali veselým spevom každého okoloidúceho ženy z neďalekej dediny Jarabina. Ich folklórny súbor Poľana detailne ukázal krájanie, hobľovanie, ale aj utláčanie kapusty v sude pomocou nôh. Nik z verejnosti sa neodvážil vyskúšať si túto prácu, a preto musela všetku vodu z kapusty vydupať jediná žena. Do drevenej kade jej ostatné ženy postupne sypali soľ, bobkový list, celé čierne korenie, nakrájanú cibuľu a pridali aj celé jablko. Jabĺčko pridali vraj len z jediného dôvodu: „…aby bola kapusta ešte viac bohatšia na vitamíny, ktoré každý z nás tak veľmi potrebuje.“ To, či sa podarila kvalitná kyslá kapusta si návštevníci mohli odskúšať hneď na mieste. V predsieni mlyna boli pripravené aj rozličné ochutnávky kapustových jedál od klasických kapustníkov až po malé kapustové pagáče. Šikovné ženy z Jarabiny nám prezradili aj to, koľko by mala dobre naložená kapusta oddychovať v bočke, teda v sude: „Keď je už sud plný kapusty, celkom navrch sa položí kapustný list, zakryje sa deklom, na ktorý sa ešte položí ťažký kameň. Takto pripravený sud sa nechá v teplej izbe 2 až 3 dni, a keď začne kapusta peniť, uloží sa do pivnice alebo na iné tmavé miesto, kde odpočíva ďalších 15-20 dní.“
Síce bol tento ročník prvým, návštevníci nielen zo Slovenska, ale aj z Poľska si pohostinnosť domácich nevedeli vynachváliť a dokonca si aj zaspievali spolu so súborom. Aj vďaka tejto spätnej väzbe od ľudí by chcel správca skanzenu, Dušan Janický, ďalšie ročníky Dňa kapusty povýšiť. „Tento rok je Deň kapusty len v mlyne, no po ďalšie roky by sme to radi rozšírili aj do ďalších domčekov skanzenu, aby sa s prípravou kapusty mohli predstaviť aj rôzne iné regióny.“ Základom tohto podujatia bola ukážka dupania kapusty, teda ako sa v minulosti nakladala do sudov. Spestrením boli ukážky aj iných potravín, ktoré sa najmä v tomto regióne vo veľkom konzumovali. „Kapusta bola potravina, ktorá sa v minulosti veľmi často používala. Spolu s ňou sa vo veľkej miere konzumovali aj zemiaky v šupke so soľou a na stole v dome nesmeli chýbať ani tradičné strukoviny, ako fazuľa či šošovica,“ dodal správca Dušan Janický.
Kapusta v Starej Ľubovni a okolí
Kapusta vo všelijakej forme bola súčasťou každodenných pokrmov, bežných dní, ale aj pôstu. Obyvatelia tunajších dedín ju jedávali k zemiakom, k mäsu, s cestovinou či haluškami. Plnili ňou pirohy a kysnuté koláče, varili riedke polievky z juchy – kyslej vody z kapusty. Takáto polievka sa varila najmä počas pôstu. V iné dni aj hustá polievka
a prívarky zahusťované masťou a múkou.
Zdravá kyslá šťava
Kvasená kapusta má vo všetkých kuchyniach svoje špecifické miesto, pretože patrí medzi najstaršie trvanlivé potraviny. Typickú kyslú chuť kapusty spôsobuje bakteriálne kvasenie, pričom sa vytvára kyselina mliečna, prospešná najmä pre naše zdravie. Kapusta je zdrojom vitamínu C, K, E, karoténov, vlákniny, draslíka a antioxidantov. Chráni pred ochoreniami srdca, upravuje činnosť štítnej žľazy, čistí tráviacu sústavu a udržiava v črevách zdravú mikroflóru.
Viac informácií o ďalších pripravovaných akciách v ľubovnianskom múzeu nájdete na stránke www.hradlubovna.sk.
Foto: autor, ľubovniansky skanzen